Spracovať túto tému bolo pre mňa naozaj náročné. Trvalo mi to tak dlho, že keď som začal písať, tak Leonardo di Caprio mal priateľku a než som ho dopísal, jeho priateľka bola preňho už príliš stará. Na pomoc som si teda privolal lekára z kardiologického oddelenia. Tento lekár nechcel byť menovaný, spomeniem len, že býva na rovnakej adrese ako ja. Poďme teda k veci…

Arteriálna hypertenzia (AH) alebo ľudovo vysoký krvný tlak je najčastejšie kardiovaskulárne ochorenie s vysokou prevalenciou v priemyselne vyspelých krajinách, ktoré žiaľ, postihuje čoraz mladšiu populáciu. Krvný tlak je sila, ktorá pôsobí na stenu ciev a uvádza sa ako dve čísla oddelené lomkou. Prvé číslo znamená systolický tlak pri sťahu (systole) srdca (vypudení krvi z ľavej komory do periférneho obehu) a druhé číslo je diastolický tlak vo fáze uvoľnenia (diastole) srdca.

Artériová hypertenzia je definovaná ako:

• • tlak ≥140/90mmHg v ambulacii lekára (systolický ≥140mmHg a/alebo diastolický ≥90mmHg).
  • Je to hranica, kedy benefit liečby jednoznačne prevažuje nad rizikom liečby (podľa klinických štúdií).
  • V domácom prostredí sú kritériá pre meranie krvného tlaku prísnejšie a za AH 1. st. sa považuje už hodnota ≥135/85 mmHg.

Rizikové faktory

AH rozdeľujeme na primárnu (esenciálnu), kam spadá cca 90% hypertonikov, kde sú známe rôzne patogenetické mechanizmy, je teda multifaktoriálnej etiológie (viď obr. nižšie) a na sekundárnu AH, kde je zvýšenie krvného tlaku v dôsledku presne definovaného patologického mechanizmu (endokrinné príčiny, renálne ochorenia, gravidita, syndróm spánkového apnoe, koarktácia aorty etc.)

Napriek tomu, že je hypertenzia veľmi rozšírené ochorenie, väčšina ľudí spočiatku nemá žiadne príznaky a nebolí. Ak však pretrváva neliečená, môže viesť ku závažným komplikáciám ako napr. srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, ochorenie obličiek, postihnutie zraku, erektilná dysfunkcia etc. Hypertenzia je preto často označovaná ako „tichý zabijak.“

Následky hypertenzie sú rozsiahle a často končia fatálne. Zvýšený krvný tlak významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení ( mozgových príhod, srdcového infarktu, postihnutie obličiek, demencia etc). Bežný človek nedokáže odhadnúť svoju hodnotu krvného tlaku len na základe pocitov, čo znamená, že krvný tlak je potrebné pravidelne merať. Až pri hypertenznej kríze, keď krvný tlak dosahuje extrémne hodnoty, sa môžu objaviť príznaky ako bolesť na hrudníku, bolesť na zátylku hlavy, rozmazané videnie či neurologické príznaky, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

Poznámka: Pri kategorizácii krvného tlaku sa vždy uprednostňuje vyššia kategória v prípade, že systolický a diastolický tlak patria do rôznych kategórií. Diagnóza zvýšeného krvného tlaku alebo hypertenzie sa stanovuje na základe priemeru z dvoch alebo viacerých meraní vykonaných lekárom na rôznych stretnutiach alebo v domácom prostredí.

Klasifikácie hypertenzie

Krvný tlak sa klasifikuje podľa hodnôt do kategórií: optimálny, normálny, zvýšený, arteriálna hypertenzia 1. stupňa, arteriálna hypertenzia 2. stupňa a arteriálna hypertenzia 3. stupňa. Ak chceme stratifikovať celkové kardiovaskulárne riziko, môže postupovať podľa farebných normogramov tabuľky SCORE.

• SCORE tabuľka vyjadruje v percentách riziko fatálneho kardiovaskulárneho ochorenia v nasledujúcich 10 rokoch.
  • Používa sa len u „relatívne zdravých“ pacientov.
• Kardiovaskulárne riziko sa stratifikuje do 4 kategórií:
  • 1. nízke, 2. stredné, 3. vysoké, 4. veľmi vysoké.

Pacienti s hypertenziou by sa mali pred začiatkom cvičebného programu poradiť s lekárom a zabezpečiť si adekvátnu kontrolu krvného tlaku.

Manažment hypertenzie

Liečba hypertenzie má dve stratégie:

• • zmena životného štýlu (ZŽŠ) sa odporúča vždy, bez ohľadu na stupeň hypertenzie,
  • medikamentózna liečba.

Čo môžete pre seba urobiť vy?

• Dosiahnite optimálnu telesnú hmotnosť a udržujte si ju.
• Nefajčite
• Alkohol konzumujte iba s mierou.
• Obmedzte príjem soli
• Diéta DASH (Diétne prístupy na zastavenie hypertenzie):Zahŕňa zníženie príjmu nasýtených tukov, cholesterolu a celkového tuku, zvýšenie konzumácie ovocia, zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, orechov a zníženie príjmu červeného mäsa a cukrov. Zdôrazňuje aj zvýšený príjem horčíka, draslíka, vápnika, bielkovín a vlákniny.
• Dodržiavajte odporúčania pre fyzickú aktivitu (viď obrázok)
• Manažment psychosociálneho stresu
• Dostatok spánku
• Pre zníženie celkového KV rizika manažujte aj ostatné rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení najlepšie, ako sa dá ( adekvátna liečba poruchy metabolizmu lipidov – zvýšeného cholesterolu, manažment cukrovky, diéta a liečba hyperurikémie)
• AH je hlavnou preventabilnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení, preto ak je liečba indikovaná, liečte sa.

Tréner pri práci s klientmi užívajúcimi antihypertenzíva, najmä β-blokátory, musí sledovať intenzitu cvičenia pomocou stupnice vnímanej námahy (RPE), pretože tieto lieky môžu obmedzovať zvýšenie srdcovej frekvencie ako odpoveď na záťaž.

Klienti s kontrolovanou hypertenziou môžu bezpečne cvičiť pri dodržaní niekoľkých opatrení. Pravidelné cvičenie môže prispieť k zníženiu pokojového krvného tlaku a zlepšiť celkové zdravie. Výskumy ukazujú, že dlhodobý aeróbny a silový tréning vedie k zníženiu systolického a diastolického tlaku o približne 4-5 mmHg (systolický) a 3-4 mmHg (diastolický). Cvičenie sa odporúča ukončiť, ak systolický tlak dosiahne 220 mmHg alebo diastolický 105 mmHg. Dôležitá je postupná progresia tréningu, obzvlášť vo zvýšení intenzity, s dôrazom na dlhší cooldown. Mierna intenzita cvičenia sa považuje za optimálnu z hľadiska pomeru prínosu a rizika. Pred a po cvičení sa odporúča meranie krvného tlaku na zaistenie bezpečnosti.

Bezpečné formy cvičenia

Klienti s kontrolovanou hypertenziou môžu bezpečne vykonávať rôzne formy cvičenia, vrátane:

• Silový tréning (s voľnými váhami, posilňovacími strojmi, telesnou váhou alebo elastickými pásmi)
• Aeróbne aktivity (chôdza, jogging, plávanie)
• Kruhový tréning

Medzi nevhodné cvičenia pre klientov s hypertenziou patria tie, ktoré zvyšujú vnútrohrudný tlak, čo môže obmedziť návrat krvi do srdca a tým znížiť srdcový výdaj. Z tohto dôvodu sa treba vyhýbať cvičeniam spojeným s predĺženým Valsalvovým manévrom (viac ako 2 sekundy). Osobný tréner by mal dohliadať nielen na správnu techniku, ale aj na správne dýchanie klienta. Klienti s nekontrolovanou hypertenziou by sa mali pred začatím cvičenia poradiť s lekárom. Ak má klient s hypertenziou ďalšie ochorenie, výber cvičení môže byť upravený. Medzi tieto komorbídne stavy patria:

• Poruchy pohybového ústrojenstva: Degeneratívne ochorenia kĺbov, reumatologické ochorenia
• Neurologické poruchy: Mŕtvica, myasthenia gravis, svalová dystrofia
• Cievne ochorenia: Ochorenie krčných tepien, aneuryzmy

Pre dosiahnutie maximálnych prínosov by sa malo cvičenie postupne zvyšovať a celkový týždenný energetický výdaj by mal byť čo najvyšší. Odporúčané minimum je 150 minút týždenne aeróbneho cvičenia, pričom lepšie výsledky možno dosiahnuť pri vyššej frekvencii a intenzite, najmä ak je spojená s redukciou hmotnosti.

• Aeróbne cvičenie: Vykonávať 5 až 7 dní v týždni po dobu minimálne 30 minút (môže byť rozdelené na 10-minútové intervaly). Odporúčaná intenzita je 40 % až 59 % VO₂max alebo vnímaná námaha (RPE) 12 až 13.
• Silový tréning: Mal by byť postupný, bez veľkých nárastov intenzity. Je dôležité vyhnúť sa Valsalvovmu manévru (zadržanie dychu), ktorý môže zvýšiť krvný tlak. Odpočinok medzi sériami by mal byť spočiatku 2-3 minúty, aby sa umožnila úplná regenerácia. Silový tréning sa odporúča vykonávať 2-3 dni v týždni, pričom každá relácia by mala obsahovať 10-12 opakovaní na hlavnú svalovú skupinu. Intenzita by mala byť mierna, okolo 60-70 % maximálnej kapacity (pre starších alebo začínajúcich cvičencov 40-50 %).

• Zvýšiť maximálnu hodnotu VO₂ max
• Zlepšiť aeróbnu vytrvalosť.
• Zvýšiť celkový kalorický výdaj.
• Udržiavať a kontrolovať krvný tlak v normálnom rozmedzí.
• Zvýšiť svalovú silu a vytrvalosť.

ZDROJE: 

• Mancia, G., et al. (2013). 2013 ESH/ESC Guidelines for the management of arterial hypertension. European Heart Journal, 34(28), 2159-2219.
• Whelton, P. K., et al. (2018). 2017 ACC/AHA/AAPA/ABC/ACPM/AGS/APhA/ASH/ASPC/NMA/PCNA guideline for the prevention, detection, evaluation, and management of high blood pressure in adults. Journal of the American College of Cardiology, 71(19), e127-e248.
• Chobanian, A. V., et al. (2003). The Seventh Report of the Joint National Committee on Prevention, Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Pressure: the JNC 7 report. JAMA, 289(19), 2560-2572.
• James, P. A., et al. (2014). 2014 Evidence-based guideline for the management of high blood pressure in adults: report from the panel members appointed to the Eighth Joint National Committee (JNC 8). JAMA, 311(5), 507-520.
• Brook, R. D., et al. (2013). Beyond medications and diet: alternative approaches to lowering blood pressure: a scientific statement from the American Heart Association. Hypertension, 61(6), 1360-1383.
• Mayo Clinic Staff. (2021). High blood pressure (hypertension) – Symptoms and causes. Mayo Clinic.
• American Heart Association. (2017). Understanding Blood Pressure Readings. American Heart Association.
• Weber, M. A., et al. (2014). Clinical practice guidelines for the management of hypertension in the community: a statement by the American Society of Hypertension and the International Society of Hypertension. The Journal of Clinical Hypertension, 16(1), 14-26.